História školy

Školské vyučovanie sa v našej obci začalo v roku 1791. Učilo sa v kamennej budove postavenej v strede obce pri hlavnej ceste smerom k fare. Mala jednu učebňu a byt pre učiteľa. Bola zbúraná r. 1955. Záujem o školu v tomto i v nasledujúcom období bol nízky, pretože prvoradým záujmom pospolitého ľudu v našom regióne bol každodenný zápas o prežitie a až potom o školu. Vyučovalo sa hlavne čítať, písať, počítať a náboženstvo. V obci bol viac rokov len 1 učiteľ, ktorý bol súčasne aj organistom. Občania učiteľovi prispievali naturálnymi i peňažnými dávkami. Prispievali aj na prevádzku cirkevných škôl.

 V roku 1877 bol u nás aj židovský učiteľ pre deti židovských občanov  a pre deti notára – títo si ho platili  sami.

 Školská dochádzka na cirkevné školy pôvodne nebola povinná, preto školu navštevovali prevažne deti bohatších rodičov. Chudobné rodiny nemali na príspevky na školu a na učiteľa, a preto mnohé deti z týchto rodín do školy nechodili. Do školy sa chodilo najmä v zimnom  období, teda sa i uvádza:

 „ Chodil som do školy 3 zimy.“

Dochádzka do školy v r. 1880 vyjadrená v % z celkového počtu školopovinných detí:

zimné obdobie – 30% dochádzka

letné obdobie – 10% dochádzka

Roku 1888 bola zavedená povinná šesťtriedna ľudová škola.

Roku 1922  bola predĺžená povinná školská dochádzka na 8 rokov.

Okolo roku 1926 ešte mnohé deti do školy vôbec nechodili, pretože pomáhali pri domácich prácach, na poli, pri pasení dobytka, prípadne slúžili u bohatších gazdov.

  Od školského roku 1913 / 1914 za uhorskej vlády sa v našej obci vyučovalo v dvoch budovách – v osade Podjavorník a v časti obce Luhy. V štátnej škole v Luhoch sa učilo až do r. 1919 po maďarsky, preto mnohí      rodičia nechceli dávať svoje deti do tejto školy.

 Počet š kolopovinných detí postupne narastal, a tak sa začalo učiť v ďalších budovách:
        - budova s popisným číslom 1083 (terajšia predajňa Rozličný tovar a drevovýroba)
        - budova s popisným číslom 1094 (v súčasnosti Stavebniny)
        - budova s popisným číslom 1341 (bývalá MŠ v Luhoch)
        - budova s popisným číslom 1072 (v súčasnosti pohostinstvo Lucia)
        - budova na Podjavorníku (bola zbúraná)

   Významným prelomom vo vzdelávaní bolo založenie Obvodnej meštianskej školy v Brvništi v roku 1936, ktorú navštevovali aj mládenci a dievky z našej obce.

   Po II. svetovej vojne nastali zmeny aj v oblasti školstva. Rímsko-katolícka ľudová škola bola premenovaná na Štátnu ľudovú školu a v r. 1948 bolo zavedené povinné bezplatné  vzdelávanie.

   Roku 1949 bola v Papradne založená Meštianska škola. V r. 1953 sa zlúčila národná škola so strednou školou a takto vznikla Osemročná stredná škola, riaditeľom  ktorej bol „súdruh“ R. Gajdoš.

    Nevyhovujúce priestory prinútili školský inšpektorát, miestny národný výbor aj riaditeľa školy uvažovať o postavení novej vyhovujúcej budovy, ktorá by pojala všetky školopovinné deti Papradna. Veľkú iniciatívu     prejavil vtedajší riaditeľ Rudolf Gajdoš, a tak sa v roku 1955 začali stavebné práce na novej škole.
Školský rok 1957/58 sa začal pre školu v Papradne naozaj významne.
11. novembra 1957 bola budova školy oficiálne odovzdaná do užívania v takej podobe, ako ju poznáme teraz. Budova mala 17 učební, miestnosť pre zborovňu, riaditeľňu, telocvičňu s kabinetom a náraďovňu, umyváreň, školskú jedáleň s kuchyňou, byt pre školníka, osobitné priestory pre žiacku a učiteľskú knižnicu, miestnosť pre kabinety, šatne, kotolňu, miestnosť pre zubného lekára, dielňu, hudobnú sieň, vlastnú rozhlasovú ústredňu, hygienické zariadenia, vlastný vodovod, športový areál.

Stavanie školy	Spevácky zbor pri  otvorení školy

Roku 1959 sa povinná osemročná školská dochádzka mení na deväťročnú, od školského roku1960/1961 dostali žiaci všetky učebnice a školské potreby zdarma, čo prijali s veľkou radosťou najmä ich rodičia, a od r. 1976 je povinné 10-ročné vzdelanie pre všetky deti.

 V 60. a 70. rokoch, keď školu navštevoval veľký počet žiakov (najviac v šk. r. 1967/1968 – 871 žiakov), sa učilo na dve zmeny. V 80. rokoch počet žiakov prudko poklesol, čím skončila dvojzmennosť, a tak sa uvoľnili triedy, ktoré sa prebudovali na špeciálne učebne.

V súčasnosti je na škole: fyzikálna učebňa, 2 počítačové učebne, kovodielňa s drevodielňou, učebňa pre špecifickú prípravu dievčat, hudobná učebňa, jazyková učebňa, učebňa informatiky a školský klub detí.

V priebehu 50 rokov sa na škole vykonali nasledovné práce a úpravy:

- vymaľovanie vnútorných priestorov školy
- nové vybavenie tried lavicami, tabuľami
- oplotenie areálu školy
- zriadenie Izby revolučných tradícií (v r. 1990 bola zrušená)
- v r. 1995 oprava strechy
- 5. 4. 2005 - splynofikovanie školy
- výmena vchodových dverí
- oprava schodišťa pred školou  

V školskom roku 1957/58 mala škola 648 žiakov a 21 učiteľov. Ako rástol počet obyvateľov, rástol aj počet žiakov, a tým aj potreba ďalšíchučiteľov. V školskom roku 1967/68 školu navštevovalo najviac žiakov - 871, ktorým odovzdávalo vedomosti 31 učiteľov. Veľká časť mladých učiteľov do Papradna nastúpila na základe tzv. umiestneniek, čo bolo povinné určenie pracovného miesta (školy) pre absolventov vysokých škôl, a tak fluktuácia pedagogických pracovníkov bola pomerne vysoká. Ročne odchádzalo a prichádzalo priemerne 4 – 5 učiteľov. Odbornosť vyučovania postupne stúpala a mnohí nekvalifikovaní učitelia – absolventi stredných škôl bez pedagogického vzdelania – si rôznou formou dopĺňali vysokoškolské pedagogické vzdelanie. Funkciu učiteľov vykonávali nielen absolventi pochádzajúci z blízkeho okolia Papradna, ale aj z rôznych častí Slovenska. Stabilizácia učiteľských kádrov aj kvalifikačná úroveň sa dosiahla v 80. rokoch minulého storočia aj zásluhou vybudovania bytoviek, v ktorých mali pridelené byty učitelia, i toho, že mnohé z učiteliek si našli v Papradne svojho životného partnera. Ako rástol počet kvalifikovaných učiteľov, rástol aj počet absolventov stredných a vysokých škôl.

Škola má zásluhu aj na tom, že Papradno vychovalo vlastnú inteligenciu a bývalí žiaci papradnianskej školy (OSŠ, ZDŠ, ZŠ) pracujú dnes na rôznych úsekoch spoločenského a hospodárskeho života ako inžinieri, lekári, právnici, učitelia, kňazi, zdravotné sestry, podnikatelia, .....

Po roku 1970 prakticky každý žiak absolvoval okrem základnej školy aj učňovské alebo stredné školy a náväzne na to mnohí z nich absolvovali aj vysokoškolské štúdiá.

Dnes je pedagogický zbor takmer úplne obsadený kvalifikovanými učiteľmi a už dlhší čas je aj stabilizácia učiteľských kádrov. To dáva záruku kvalitnej odbornej a výchovnej práce.

  Najvyšší počet žiakov a učiteľov na tunajšej škole bol v šk. r. 1967/68:

  žiakov:  871 (461 chlapcov a 410 dievčat)

  pedagogických pracovníkov: 29.

  Súčasný stav ( šk. r. 2011/2012) :

   žiakov: 171, z toho 90 chlapcov a 81 dievčat

   pedagogických pracovníkov: 15.

SPONZORI  ŠKOLY

ĎAKUJEME!

Ďakujeme všetkým dobrým ľuďom, ktorým nie je ľahostajná naša škola a prispievajú na jej kvalitnejší chod!

ĎAKUJEME!